Veľká Noc sú aj sviatky rodinnej pohody

Veľká Noc sú sviatky jari, kresťanských tradícií ale aj sviatky rodinnej pohody a spoločných chvíľ.

Veľká noc má na Slovensku dlhú tradíciu a má veľa zvykov, ktoré sú v každom regióne a často aj v každej rodine prispôsobené. Po stáročia sa kresťanské a pohanské kultúrne zvyky miešali natoľko, že mnoho z nás si vlastne ani neuvedomuje, že často oslavujeme oboje.

 Rozprávali ste sa už s Vašimi deťmi o tom, prečo tieto sviatky oslavujeme? Ak chcete deťom vysvetliť zmysel Veľkej noci a jej zvyky, uistite sa, že sa s nimi rozprávate v jazyku, ktorému rozumejú.

Nižšie sme pripravili oporné body pre všetkých dospelých, ktorí chcú deťom vysvetliť, o čom je Veľká noc. Majte pripravené odpovede aj na ich prípadné otázky 😊

Šibačka, kúpačky a maľovanie vajíčok - Veľká noc ako oslava príchodu jari

Veľká noc sa tradične spája s ľudovými oslavami príchodu jari. Po dlhej, studenej a tmavej zime sa príroda konečne prebúdza, vonku je teplejšie, všetko kvitne a vonia.

Radosť z príchodu jari na Slovensku ľudia oddávna oslavujú šibačkami, oblievačkami a rôznymi dekoráciami, ktoré majú farby jari – sú pestré a ľúbivé pre oči.

Chlapci si pripravujú šibáky, chystajú kýble s vodou a voňavky, aby mohli pooblievať a vyšibať dievčatá. Tie zas veria, že čím viac šibákov ich vyšibe a čím viac vody ich obleje, tým krajšie a zdravšie budú po celý rok. Táto tradícia sa spája s odmenami pre každého chlapca, ktorý príde dievča vyšibať. Preto kým si chlapci pletú šibáky, dievčatá pre nich pripravujú vajíčka, maľujú kraslice, a pečú koláče. Dnes sú typickou odmenou aj peniaze či rôzne čokoládové vajíčka a figúrky z obchodov.

Veľkonočné (jarné) upratovanie je tiež neodmysliteľnou tradíciou v slovenských domácnostiach.

S príchodom jari sa zbavujeme toho, čo už nepotrebujeme a svoju domácnosť zdobíme veľkonočnými dekoráciami. Symbolmi týchto sviatkov je všetko, čo sa spája s jarou a prebúdzaním prírody - rozkvitnuté konáriky ako zlatý dážď či bahniatka, malé kuriatka, zajačiky, ale aj pomaľované vajíčka ako symbol života a plodnosti.

Veľká noc ako najväčší kresťanský sviatok

Pre kresťanov je Veľká noc sviatkom, kedy Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Či už ste veriaca rodina alebo nie, kresťanský význam tohto sviatku stojí za zmienku aj Vašim deťom.

Pre kresťanskú Veľkú noc sú dôležité tieto dni, stručne Vám ich popíšeme:

 Popolcová streda

Začiatkom príprav na Veľkú noc je práve Popolcová streda. Štyridsať dní pred Veľkonočnou nedeľou začína pre kresťanov pôst, ktorý má pripomenúť Ježišových 40 dní strávených na púšti.

 Podľa Biblie bol Ježiš počas tohto obdobia v pokušení, ale nevzdal sa a pripravil sa tak na svoje kázanie, zázraky a umučenie. Na popolcovú stredu veriaci navštívia kostol, kde im počas bohoslužby kňaz na čelo nanesie popol v tvare kríža.

Popol má symbolizovať smrteľnosť, pokoru a pokánie. U nás popol tradične pochádza práve z bahniatok, takže tie sú symbolom aj pre kresťanské oslavy Veľkej noci.

 Zelený štvrtok

Kresťania si v tento deň pripomínajú poslednú večeru Ježiša s jeho apoštolmi pred ukrižovaním. Názov je odvodený od zelených palmových ratolestí, ktorými ľud vítal Ježiša.

Niektorí ľudia tiež verili, že keď sa na Zelený štvrtok je iba zelené jedlo, človeku to prinesie šťastie a zdravie. V tento deň sa stále dodržiava pôst a hádam najčastejším jedlom v slovenských domácnostiach je varený špenát.

 Veľký piatok

V tento deň zomrel Ježiš, a preto je pre kresťanov Veľký piatok najväčším sviatkom v roku. Na Veľký piatok sa dodržiava najprísnejší pôst, a niektorí kresťania nosia iba tmavé oblečenie. Pripomienkou je krížová cesta, ktorú mnohí kresťania praktizujú alebo spomínajú práve v tento deň.

 Biela sobota

Názov Bielej soboty pochádza z tradície zasvietenia nového jasného svetla ako symbolu nadchádzajúceho zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Počas tohto dňa sa kresťania klaňajú a modlia pri Ježišovom hrobe a kríži.

Bielou sobotou sa končí obdobie pôstu a smútku, a začínajú sa prípravy na oslavu zmŕtvychvstania - v slovenských domácnostiach sa veľa varí a pečie a niektorí veriaci si jedlo dávajú aj posvätiť.

 Veľkonočná nedeľa

Na Veľkonočnú alebo Kvetnú nedeľu sa žehnajú bahniatka, z ktorých sa pripraví popol na ďalší rok. Tento deň je zmyslom Veľkej noci. Práve na Veľkonočnú nedeľu vstal Ježiš Kristus z mŕtvych. Pre veriacich je tento deň veľmi dôležitý, pretože symbolizuje novú nádej, vieru a odpustenie.

Aj v tento deň sa pokrmy môžu dať posvätiť. K tomuto dňu patria oslavy a hostiny, tradične sa celá rodina zíde pri veľkonočnom stole, pomodlí sa a aj sa spolu naje.

 Veľkonočný pondelok

Tento deň už pre kresťanov nie je takým dôležitým, keďže oslavy zmŕtvychvstania sa už skončili. Veľkonočný pondelok je skôr známy pohanskými zvykmi, ako šibačky a oblievačky.

 Sviatky z detského uhla pohľadu

Hlavne pre mladšie deti sa veľkonočné sviatky spájajú s radosťou. Je to pochopiteľné; väčšina detí má voľno v škole, chodí šibať po rodine, čo býva často zábavné, a dostane čokoládové vajíčka alebo peniaze ako výslužku.

V škole na výtvarnej výchove alebo v krúžkoch mnoho detí maľuje kraslice alebo vytvára rôzne ozdoby a dekorácie. Aj to im prispieva k radosti z nadchádzajúcich sviatkov.

Deti si často neuvedomujú, prečo to vlastne všetko robia, a možno to ani pre ne nie je dôležité. Určite však neuškodí, keď sa s deťmi o zvykoch a zmysle Veľkej noci porozprávate. Ak aj oslavujete Veľkú noc iba jedným spôsobom (iba ako sviatky jari alebo iba ako kresťanský sviatok), dieťaťu vysvetlenie oboch spôsobov rozšíri obzory a pomôže pochopiť, prečo iné rodiny slávia sviatky inak.

Zachovanie tradícií a pochopenie zmyslu Veľkej noci je niečo, čo deti možno ocenia, až keď budú staršie. Ale práve cez deti sa už celé roky tradujú tieto krásne zvyky, bez ktorých by vítanie jari ani Veľká Noc už neboli takou výnimočnou chvíľou, ak by sme zvyky netradovali cez ďalšie generácie ďalej.